Drevo v jaskyniach – Výdreva

Keď sme sa v 80-tych rokoch minulého storočia boli pozrieť na Muránskej planine, kde hľadači pokladov asi 50 rokov predtým kutali v jaskyni Machnatá, prekvapilo nás, v akom dobrom stave sa nachádzala výdreva, ktorú tam títo hľadači používali. Ani dnes sa v našich jaskyniach bez dreva nezaobídeme. Niektoré objavy a postupy si bez výdrevy neviem ani predstaviť, dokonca drevo v jaskyni používame častejšie ako iné špeciálne pomôcky.

Príprava dreva na použitie v jaskyniach

Podľa nás najlepšie drevo na použitie v jaskyniach je smrekové, prípadne jedľové; s iným zatiaľ skúsenosti nemáme. Výber stromov na výrobu žrdí a ž⁄diek musí byť zodpovedný, drevo má byť suché, nenapadnuté hnilobou. Výhodný je, povedané lesníckou terminológiou, tzv. negatívny výber, t. j. vyberú sa stromy, ktoré sú odumreté a prestali vegetovať pred dvoma-tromi rokmi, najlepšie stojace suché stromy. Stromy by mali mať priemer od 6 do 20 cm, hrubšie neodporúčam pre väčšie riziko pri ich stínaní. Pri tej-to pracovnej činnosti si treba dávať veľký pozor
hlavne na suché vrcholce, ktoré sa ľahko lámu a môžu nás nepríjemné zraniť. Pred zrezaním stromu treba zistiť zakresaním sekerkou do kmeňa, či je drevo dostatočne kvalitné, aby sme sa zbytočne nenarobili. Keď sme už strom zrezali, dôležité je posúdiť jeho kvalitu aj na čele rezu. Ak javí známky hniloby alebo zmenu zafarbenia, môžeme kmeň ešte postupne približne metrovým krátením „vyzdraviť“, a tak si pripraviť ž⁄dku čo najkvalitnejšiu. Po tejto činnosti nasleduje odkôrňovanie žrdiek do biela, najlepšie obojručným nožom.
Obielené žŕdky natrieme náterom proti hubám a plesniam a po zaschnutí ochranným náterom proti vode najlepšie „ekologickými náterovými látkami“. Tým si zabezpečíme dlhotrvajúcu životnosť dreva aj v jaskynných podmienkach. Po zaschnutí môžeme tento materiál používať pri prieskume jaskýň podľa fantázie bez obmedzenia. Môžete si zostrojiť hoci 10-metrový rebrík, ktorý vydrží aj tridsať rokov.

Zhotovovanie výdrevy

Opisovať zhotovenie výdrevy v jaskyni je ťažšie ako jej vlastné zhotovenie, aj preto najlepšia škola na zhotovenie výdrevy je účasť na akcii, kde sa tieto práce budú realizovať pod vedením niekoho, kto má s nimi skúsenosti. Pri zhotovovaní je potrebné si uvedomiť, kde sú steny jaskyne, prípadne stabilné veľké bloky, veľkosť a tlak závalu. Všetky tieto okolnosti si musíte vziať do úvahy ešte pred začatím prác, pri samotnej realizácii s nimi počítať a vedieť ich všetky využiť, aby sme zával alebo rútivú chodbu dostatočne zabezpečili na ďalší postup, a pritom nespotrebovali veľké množstvo dreva. Treba si uvedomiť, že takýto úsek môže byť dlhý trebárs 5 m a niekedy aj viac, preto výdreva musí byť zhotovená veľmi precízne a kvalitne, aby sa počas pohybu jaskyniarov v jej blízkosti alebo po nej nezrútila.

Základné časti výdrevy:
nosné prvky – žrde, žŕdky priemeru od 6 do 20 cm, dlhé od 10 cm do max. dĺžky, dovoľujúcej ich prenos jaskyňou (napr. Starý hrad 2,7 m, Večná robota do hĺbky 260 m 2,7 m, nižšie 2 m),

pomocné prvky – štiepance (po dĺžke rozpolené žrdky), ploché kamene na výplň priestoru do výdrevy za štiepance,

spojovacie prvky – klince, pozinkované skrutky do dreva, kramle, pozinkovaný drôt, reťaz.

Postup pri zhotovovaní výdrevy

Zhotovovanie výdrevy je najideálnejšie robiť v trojčlenom družstve. Samotná realizácia si vyžaduje určitú prax a skúsenosti s prácou s drevom. V mieste, kde je podľa nášho presvedčenia nevyhnutné zabezpečiť zával, prípadne zosuvovú plochu, musíme upraviť (rozšíriť) priestor potrebný na vlastnú montáž výdrevy. Výška, šírka a hĺb-ka sa prispôsobí podmienkam situácie, ktorú chceme riešiť a zabezpečovať. Metrom zmeriame rozmery predpokladanej výdrevy tak, aby sme vyrezané prvky výdrevy mohli bezpečne uložiť na požadované miesto v stiesnených podmienkach. Zabezpečiť nosné prvky výdrevy proti posuvom môžeme rôznymi spôsobmi: zatlačíme ich na miesto silou pomocou kladiva, prípadne zakliníme pomocným dreveným klinkom; pritom si treba všímať aj členitosť stien a využiť rozličné priehlbinky, prípadne odskoky a počítať s tým, že drevo v jaskyni po nasiaknutí vodou zväčšuje objem, a teda aj stabilitu a napätosť systému. Po zhotovení tzv. nosnej výdrevy pokračujeme montážou pomocných prvkov, a to pripevnením štiepancov na nosné prvky s využitím spojovacích prvkov, najčastejšie klincami. Štiepance potom postupne zakladáme plochými skalami opretím o ne. Za tieto ukladáme ďalšie, kým skalami úplne nevyplníme priestor za výdrevou. Táto činnosť je veľmi dôležitá, lebo tak dosiahneme, aby sa tlak na výdrevu rozložil aj na ostatné časti závalu a menej pôsobil na samotnú výdrevu. V prípadoch následných výdrev ich môžeme medzi sebov u kotviť pozinkovaným drôtom alebo reťazou tak, aby držali pokope.

Zhotovovanie zabezpečovacích systémov výdrevy si vysvetlíme na pripojených fotografiách so stručným popisom jednotlivých prvkov a detailov.

 

Pridaj komentár